A apresentação está carregando. Por favor, espere

A apresentação está carregando. Por favor, espere

Pergunta peskiza nian, métodu ho instrumentu

Apresentações semelhantes


Apresentação em tema: "Pergunta peskiza nian, métodu ho instrumentu"— Transcrição da apresentação:

1 Uza métodu oioin hodi halo peskiza kona-ba Alfabetizasaun ba Adultu iha Timor-Leste
Pergunta peskiza nian, métodu ho instrumentu Danielle Boon ho Jeanne Kurvers Universidade Tilburg, Olanda

2 (parte hosi) Programa peskiza Abríl 2009 – Abríl SAI NASAUN IDA-NEBEE GOSTA LEE: Polítika língua ho alfabetizasaun ba adultu iha kontestu multilinguizmu iha Timor-Leste Universidade Tilburg: Sjaak Kroon, Jeanne Kurvers, Estêvão Cabral, Danielle Boon, Edegar da Conceição Savio, Universidade Birmingham: Marilyn Martin-Jones Universidade Leiden: Aone van Engelenhoven Universidade Nacional Timor Lorosa’e: Benjamim de Araújo e Corte-Real NWO-WOTRO Science for Global Development W

3 Estudu 1 Estudu krítiku kona-ba istória alfabetizasaun ba adultu iha Timor-Leste, (Estevão Cabral) Estudu 2 Alfabetizasaun ba adultu iha kontestu multilingualizmu iha Timor-Leste: hanorin, aprende no uza kapasidade lee no hakerek (Danielle Boon) Estudu 3 Dezenvolvimentu língua Fataluku ho alfabetizasaun ba adultu (Edegar da Conceição Savio)

4 Alfabetizaun ba adultu iha Timor-Leste Pergunta peskiza kona-ba:
adultu aprende lee no hakerek hanorin adultu atu lee no hakerek oinsá mak adultu sira uza sira-nia kapasidade lee no hakerek

5 Pergunta peskiza kona-ba aprende
Durante ne’e, programa alfabetizasaun ba adultu hetan rezultadu saida? Partisipante sira aprende lee no hakerek ho lian Tetun to’o nivel saida? 2. Fatór ne'ebé mak iha impaktu boot liu hodi ajuda adultu aprende lee no hakerek?

6 Pergunta peskiza kona-ba hanorin
3. Mestre ne'ebé fó alfabetizasaun ba adultu uza métodu hanorin saida iha aula laran? 4. Mestre hanorin bazeia ba ideia saida? 5. Métodu hanorin ne'ebé mak efetivu liu? Ne'ebé mak motiva partisipante sira?

7 Pergunta peskiza kona-ba uza ho valór kapasidade lee no hakerek
6. Tuir partisipante kursu alfabetizasaun, oinsá mak sira uza sira nia kapasidade lee no hakerek iha kontestu oioin? 7. Tuir partisipante sira, kapasidade lee no hakerek iha valór saida, iha kontestu oioin?

8 Pergunta peskiza kona-ba aprende
Métodu (rekolla dadus) Instrumentu 1. Durante ne’e, programa alfabetizasaun ba adultu hetan rezultadu saida? Survei: Koko kapasidade lee no hakerek Teste lee no hakerek: Rekoñese letra Lee liafuan Hakerek liafuan Prienxe formuláriu 2. Fatór ne'ebé mak iha impaktu boot liu hodi ajuda adultu aprende lee no hakerek? Husu kona-ba fatór ne'ebé mak karik iha impaktu ba aprende lee no hakerek Estudu kazu: Observa aula Kestionáriu ba mestre ho partisipante Checklist (Lista buat ne'ebé mak ita tenke observa)

9 Pergunta peskiza kona-ba hanorin
Métodu Instrumentu 3. Mestre ne'ebé fó alfabetizasaun ba adultu uza métodu hanorin saida iha aula laran? Estudu kazu: Observa aula Checklist (Lista buat ne'ebé mak ita tenke observa) Fotografia Gravasaun audio 4. Mestre hanorin bazeia ba ideia saida? Entrevista bazeia ba buat ne'ebé mak ita nota durante observasaun aula Matadalan ba entrevista

10 liu hosi analiza estatístika
Pergunta 2: Fatór ne'ebé mak iha impaktu boot liu hodi ajuda adultu aprende lee no hakerek? Pergunta 5: Métodu hanorin ne'ebé mak efetivu liu? Buka-hatene relasaun entre liu hosi analiza estatístika rezultadu informasaun kona-ba fatór ne'ebé impaktu karik ba aprendizajen

11 Análize estatístika nian
Tipu análize Atu halo saida? Analiza frekuénsia / crosstabs Deskreve kapasidade lee, lee ho hakerek hodi halo saida, prátika hanorin (ba grupu keta-ketak) Analiza korelasaun Kalkula relasaun entre fatór rua, ez. entre idade ho kapasidade lee Análize de variánsia / T-test /Analysis of variance (Anova) Kalkula diferensa entre grupu, ez. entre feto ho mane (T-test), ka entre metodu alfabetizasaun tolu Mancova Atu hanesan Anova, maibé elimina fatór balu (ez. feto/mane ka, uluk eskola tinan hira) Regression analysis Metodu análize avansadu hodi buka fatór ne'ebé mak iha impaktu boot liu

12 Pergunta peskiza kona-ba uza ho valór kapasidade lee no hakerek
métodu Instrumentu 6. Tuir partisipante kursu alfabetizasaun, oinsá mak sira uza sira nia kapasidade lee no hakerek iha kontestu oioin? Estudu kazu: a) Observa ema lee no hakerek iha sira-nia moris loroloron b) Entrevista c) Estuda testu eskrita iha fatin públiku a) Checklist ba observasaun b) Matadalan ba entrevista c) Fotografia testu eskrita iha fatin públiku 7. Tuir partisipante sira, kapasidade lee no hakerek iha valór saida, iha kontestu oioin? Entrevista Matadalan ba entrevista

13 Tau hamutuk Peskiza kuantitativu Peskiza kualitativu

14 Buka-hatene relasaun entre resposta ba pergunta peskiza 1-7
rezultadu: aprende Pergunta 3-4-5 rezultadu: hanorin Pergunta 6-7 rezultadu: uza

15 Haree dadus hosi perspetiva tolu
Rezultadu prátika hanorin 1: Peskizadór observa saida iha aula? Rezultadu prátika hanorin 2: Manuál ho mestre dehan saida kona ba hanorin? Rezultadu prátika hanorin 3: Partisipante nia esperiénsia iha aula laran

16 Pergunta peskiza ba estudu 3 (Edegar da Conceição Savio)
1. Fataluku dezenvolve dadauk hosi língua orál ida ne'ebé bele lakon, ba iha língua eskrita ne'ebé bele dura. Prosesu ne’e oinsá? Iha dezafiu saida? 2. Iha Tutuala (área rurál) ho Lospalos (área urbanu), iha mudansa saida kona-ba língua ne'ebé mak ema hakerek iha fatin públiku, no mós kona-ba valór ne'ebé mak ema fó ba língua ida-ida? 3. Iha programa alfabetizasaun sira ne'ebé mak la’o agora dadauk, Fataluku nia pozisaun oinsá? Oinsá mak sira uza Fataluku? The first question is the focal point of interest of Aone van Engelenhoven, PhD, the second and third of Edegar The focus of this presentation is on pergunta peskiza two: the sociolinguistic landscape in the Lospalos area of Lautem.

17 Métodu ho instrumentu – Estudu 3
Analiza dokumentu: Dokumentu polítika, konstituisaun, dekretu governu nian, no sst. Survei: Uza kestionáriu hodi halo entrevista ho ema Fataluku ho mós peritu sira, kona-ba oinsá mak ema uza Fataluku, no ema nia opiniaun kona-ba Fataluku Estudu kazu iha kursu alfabetizasaun rua ba adultu, iha kontestu keta-ketak. Hatudu língua ne'ebé mak ema uza hodi hakerek iha fatin públiku (liu hosi hasai fotografia): Rekolla ezemplu buat ne'ebé mak ema hakerek ho Fataluku ho mós língua seluk. Presentation today mainly about survey and linguistic landscape The survey data in Lospalos are collected during field visits in June-Aug. 2010 Data in Tutuala will be collected next month (July 2011) The main parts of the questionnaire: oral and written proficiency in línguas, uses of spoken and written línguas in different domains and with different people (for illiterates questions about asking help in reading and writing from whom, for what), attitudes about literacy and Fataluku (as a língua of literacy), background data of the participants. All entrevista were conducted orally by Edegar with the use of (partially) precoded questionnaires that were available in Fataluku, Tetum or Indonesian (and English for us). Participants could choose the língua they preferred to talk with the entrevistaer. Photographs of writing samples until now mainly collected in Lospalos, partly in Tutuala.

18 Ita-Boot iha pergunta ruma?

19 Agora ita-boot nia pergunta peskiza…!
Obrigada.


Carregar ppt "Pergunta peskiza nian, métodu ho instrumentu"

Apresentações semelhantes


Anúncios Google