Timor-Leste Studies Association (TLSA)

Slides:



Advertisements
Apresentações semelhantes
Environment Director TC/BR - Altran Group
Advertisements

Cataratas Victoria Victoria Waterfall.
SUDESTE e LESTE (EXTREMO ORIENTE)
FELICIDADE É TER VOCÊ Poema de: Fundo musical:
República Democrática de São Tomé e Príncipe Agencia Nacional do Petróleo Fórum dos Economistas São Tomé, 28 de Maio de 2014.
NAF/FIOCRUZ Oliveira, MA, 2006 Implementação do Acordo TRIPS da OMC em países da América Latina e Caribe Implementação do Acordo TRIPS da OMC em países.
E STATUTO D ATA / PROSESSO KOLEKSAUN MAPA Dadus signifika hanesan notas husi akumulasaun faktus. Dadus hanesan modelu husi DATUM, nebe mai husi liafuan.
Desafios e oportunidades para a Gestão de Investimentos Públicos no Brasil Conferência Investimentos Públicos no Brasil: desafios e oportunidades para.
Básicos de Português Por: Karla Salazar.
June 2009 Regional Statistics. Territory Brazil have grown based on the model of the frontier in movement, that is, by the continuos incorporation of.
Semináriu Universidade Monash
Timor Leste LNG Meihi Realidade no Dezafiu Lansamentu Relatoriu La’o Hamutuk 18 Fev 2008 SERN Secretário de Estado dos Recursos Naturais.
com a sílaba que está faltando.
A estratégia da IBM para a região RJ/MG/ES
1 st HALF OF 2005 RESULTS. Grandes marcas, preços baixos, todos os dias. Bovespa: LAME3 (CS) LAME4 (PS) 2 Operating Highlights Expansion of Store Network.
By Búzios Slides Sincronizado com a Música Fifteen Years Ago Conway Twitty Poeira & Country.
PREVENSAUN NO KONTROLO BA TABACO IHA TIMOR LESTE
Delivering commercial insight to the global energy industry Wood MackenzieEnergy A Receita do Petróleo e do Gás de Angola: Passado, Presente.
Data Basiku Totál área rai nian 377,923 kilómetru kuadradu (ai-laran: 66.4%, rai ba to’os no natar: 12.6%) (2005/2006)* Populasaun Tokon (2006)*
Analiza Proposta Orsamentu Jerál Estadu 2015
Do you remember this?!!! Do you Know this?!!! Jumeirah Dubailand hotel,have you ear about that? Burj Al Arab.
Briefing GRB ba PN Juvinal Inacio Ze B. Dias-Charlie Scheiner La’o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da.
Série Lancet Brasil Seminário Rio Rio de Janeiro 14/9/2011 Artigo seis.
EMPRESA SCMFARMA Redesenho do Processo de Sincronismo Mercado – Operação. Apresentação à Diretoria: validação das idéias a serem desenvolvidas e implementadas.
informações geográficas entre latitudes 30ºN e 30ºS originária da Ásia Menor ataca cerca de 506 tipos de plantas vetor de vírus de plantas (geminivirus)
Dr Brett Williams Brett G Williams Law Office, Sydney
The Passive Voice By Laécio Miranda.
PROGRAMAS DE ETANOL NA AFRICA AGRENER06: UNICAMP, 6-8 Junho 2006 Curso: Biocombustiveis Liquidos Francisco Rosillo Calle Imperial College London
INSTRUMENTAÇÃO E CONTROLE DE BIOPROCESSOS
I could start dreamin, but it never ends Eu poderia começar a sonhar mas isso nunca terminaria As long as you're gone we may as well pretend Enquanto.
Apresentasaun Grupo : 1. Domingos Bento Pereira 2. Norberto Belo 3. Sebastiao Domingos Freitas Belo 4. Ambelita Marques 5. Joni Lopes ICT Trainee UNDP-Minister.
Educação e Desenvolvimento Económico Pedro Telhado Pereira.
COO – Julio E. Normey-Rico PV - Agustinho Plucenio PRH 34 – Formação de Engenheiro nas áreas de Automação, Controle e Instrumentação para a Indústria do.
GEOGRAFIA – 5º Ano Região Sudeste.
Escola Superior de Guerra
deve no topiku spesial Imprestimus no sustentabilidade
COMBUSTÍVEIS FÓSSEIS GÁS NATURAL E PETRÓLEO
Se você partir, se me deixar Como vou ficar...morrendo devagar Se você partir, a vida nada vai significar Se você partir, se me abandonar Vou pedir.
by Louis Armstrong and Kenny G from the album Classics in the Key of G ENJOY (Aprecia. Deixa correr. A música começa no diapositivo a seguir ) Please,
Pergunta peskiza nian, métodu ho instrumentu
Aprezentasaun La’o Hamutuk iha Semináriu organiza hosi Plan Internasionál Timor-Leste Aileu, 10 Jullu 2015.
By Búzios Slides Sincronizado com a Música All For Love Bryan Adams & Rod Stewart.
Peskiza kona ba prezervasaun
Gestão de Operações Comunicação Estratégica.  SCM.....
Enkontru Públiku Juvinal Dias Peskizadór Ekonómiku no Rekursu Naturais La’o Hamutuk Instituto ba Analiza no Monitor Desenvolvimento iha Timor-Leste Efeitu.
Sunrise LNG iha Timor-Leste Mehi, Realidade no Obstaklu sira La’o Hamutuk Fevereiru 2008.
Panorama do Comércio Internacional de Serviços. BALANÇA BRASILEIRA DE COMÉRCIO EXTERIOR DE SERVIÇOS* BRAZILIAN FOREIGN TRADE IN SERVICES BALANCE* Janeiro/Dezembro.
Adriano Melo IDE Eclipse + Subclipse Link para download: \\cin01\scratch_astm$\eclipse.zip
NO BREAKERS. Missão,Visão e Valores Missão Nossa empresa é especializada em instalação de sistemas de segurança, utilizando dados, voz e imagem, prezando.
DataSenado Secretaria de Transparência Dezembro de 2015.
Halo Planu. Regra durante hala’o workshop SERVISU UMA Hakerek oinsaa ba futuru hau bele hetan fiar husi ema seluk hodi organiza hau nia eventu desportu.
Sistema Informasaun Saúde Timor-Leste
II REUNIÃO DA CORDENAÇÃO DA REDE ePORTUGUÊSe PREPARADO PELO: 1. FRANCISCO PEREIRA DO REGO 2. VITALIANO JOSE DA SILVA LEONG 3.JUSTINO DE ARAUJO 18 DE SEPTEMBER.
Abril 2016 Gabriel Mormilho Faculdade de Economia, Administração e Contabilidade da Universidade de São Paulo Departamento de Administração EAD5853 Análise.
Eleisaun Prezidensial 2017
La'o Hamutuk iha Enkontru Públiku
PERSONAGENS APOSTILA 1º ANO – SMERJ/2016
Formalizasaun Klubu.
Aprezentasaun husi La’o Hamutuk 13 Juñu 2017
Juvinal Dias Peskizadór La’o Hamutuk
Erasmus+ for Education and Training in Portugal
PARTE II SISTEMA NACIONAL DE ARQUIVOS DE TIMOR LESTE
Aprezentasaun husi La’o Hamutuk 14 Novembru 2017
Bee no Saneamentu INKLUSIVU Ba Seminariu
1 Fevreiru 2019 Aprezentasaun LH ba Sosiedade Sivíl kona-ba Projetu Greater Sunrise Organiza husi Fongtil Dili, 1 Fevreiru 2019.
“Observasaun no Analiza ba Politika Governu Iha Orsamentu Jeral Estadu” La’o Hamutuk Dili, 3 Maiu 2019.
Aprezentasaun ba membru RDDU no Partisipante sira
REJISTRASAUN RAI IHA TIMOR-LESTE Analiza ba Impaktu husi SNC
MEETING DE CASOS CLÍNICOS - SAGITTAL BALANCE
Bens Comuns Sem Fronteiras - A evolução conceptual suscitada pelas alterações climáticas. Paulo Magalhães Common Home of Humanity CIJE- Centro de Investigação.
Transcrição da apresentação:

Timor-Leste Studies Association (TLSA) 9 Jullu 2015 Timor-Leste Studies Association (TLSA) Projetu Tasi Mane: Mehi Ukun-Nain no Obstákulu sira (Refinaria iha Timor-Leste) Juvinal Dias Peskizadór Ekonómiku no Rekursu Naturais La’o Hamutuk Instituto ba Analiza no Monitor Desenvolvimento iha Timor-Leste Jullu 2015 What kind of refinery? Oil or gas?

Objetivu hosi peskiza ida ne’e: Identifika problema sosiál, ekonomia no ambientál ne’ebé povu sei enfrenta bainhira projetu refinaria ne’e la’o ona. Ezamina “rasionalidade estadu” nian ba projetu refinaria Identifika obstakulu no risku sira ne’ebé estadu sei enfrenta Sai informasaun “preliminaria” ba analiza ne’ebé kle’an liu iha futuru Rezultadu hosi “paper” ba kursu “Polítika Petróleu” iha Petrad, Stavanger Norway, 2013

Báze referénsia Governu nia PEDN TimorGAP nia relatóriu annual ANP nia publikasaun MPRM nia relatóriu ba PN MPRM, TimorGAP, ANP nia planu annual Livru Orsamentu Jerál Estadu TimorGAP nia “dokumentu, file aprezentasaun Worley Parsons nia EIA/SIA ba projetu Tasi Mane Istória refinaria mundiál TL nia relatóriu komérsiu 2013 Konta Jerál Estadu 2011 Portal Transparénsia Matéria no dokumentu seluk ne’ebé iha relasaun Field visit, entrevista komunidade Betano Entrevista ho TimorGAP, no seluk-seluk

Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane 9 Jullu 2015 Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane TL hahú servisu ba korredór petróleu Tasi Mane iha 2010 Parte hosi Plano Estratéjiku Dezenvolvimentu Nasionál 2010-2030 Tuir MPRM, kustu projetu ne’e sei to biliaun $14-$15 “Atu lori dezenvolvimentu petróleu ba rai maran atu fornese lukru ekonómiku direta hosi atividade indústria petrolíferu ...” (PEDN)

Projetu Tasi mane sei inklui: 9 Jullu 2015 Projetu Tasi mane sei inklui: Suai: Supply base, Industrial estates, Nova Suai, Aeroportu Suai, fatin hakiak lafaek Betano:  Refinaria and Petrokimika, sidade Petróleu (Nova Betano) Beaçu: Planta LNG, Nova Beaçu, Nova Viqueque, Aeroportu Viqueque. Auto-estrada from Suai to Beaçu

9 Jullu 2015

Background-Refinaria Timor-Leste iha populasaun uitoan, maioria agrikutor Nasaun depende ba importasaun. Iha 2013, TL importa sasan ho valor tokon $528.8 Besik 93% hosi estadu nia atividade – no 80% nia ekonomia tomak mai hosi osan minarai Iha deit kampu minarai rua ne’ebe mak fo produsaun– Bayu-Undan and Kitan – JPDA Besik liu ba nasaun seluk ne’ebe iha refinaria iha rejiaun Refinaria Condensate Splinter Nia kapasidade kiik, 30.000 barril kada loron, no bele sa’e ba 100.000 barril iha futuru Sei halo iha Betano, maioria sei foti rai agrikultura Kustu maizumenus biliaun $1-2

Refinaria no Petrokimika iha Betano Mehi Governu Tarjetu Governu bazeia ba PEDN Refinaria no Petrokimika iha Betano TARGETS By 2015: The construction of the Suai Port will have been completed The Suai airport will have been rehabilitated The first phase of the refinery project will have commenced The construction of the first section of road from Suai to Betano will have commenced Nova Suai development will have been completed First phase of Nova Betano will have commenced By 2020: The second phase of the Suai Supply Base will have been completed The first phase of the refinery project will have been completed The Beaço Port will be completed By 2030: The Tasi Mane project will have been completed, establishing a dynamic and integrated petroleum industry connected by a highway on the south coast of Timor-Leste SDP 2011-2030 (PART 4) (pájina 140) Dezeina ba Bayu Undan no Sunrise Industrializa setór petróleu iha Timor- Leste Sei estabelese ho kooperasaun entre setór privadu no públiku (TimorGAP ho PTT- Thailand) Atu hetan “value add” ba TL nia “condensate” Atu prodús gasoil, gazolina, alkatraun, mina- ba aviaun ba nesesidade doméstiku nian. Kria kampu servisu ba Timor-oan Kria “spin off effects” ba nasaun Governu hanoin katak 70% produtu sei ba fan, no 30% ba konsumu lokál

Analiza sosiál, ambientál-ekonómiku 9 Jullu 2015 Analiza sosiál, ambientál-ekonómiku Poténsia ne’ebé TL bele hetan Poténsia risku hosi Refinaria ba Betano Foti rai agrikultór barak Foti risku ba produsaun agríkola Ema barak lakon nia rai, muda fonte rendimentu Maizumenus sei foti rai hektare 230 Potensiál atu hasoru rezisténsia komunidade nian Poluisaun bee, rai, tasi no anin Halakon biodiversidade (TL parte hosi Rejiaun Wallacea iha Asia Sudeste) Halakon valor kulturál komunidade nian Bele iha aumenta ba rendimentu estadu nian bainhira iha “value add” ba TL nia condensate Bele loke kampu servisu balu ba Timor-oan sira Hamenus importasaun kombustivel hosi rai li’ur Kria oportunidade ba ekonomia lokál Ita iha ona fontes enerjia

Imajen hosi Worley Parsons

Area dezenvolvimentu Betano Foer refinaria no petrokimiku Kondisaun iha Betano Maiór parte hosi Hydrocarbon Maibé iha foer sira hanesan mercuriu no gas seluk ne’ebé mai hosi mákina sira Foer líkidu sira ne’e iha potensiál atu bele estraga marina, produtu “tasi” nian Rai iha area refinaria ne’e “rai halai” (Formasaun Suai) Maioria povu depende ba bee hosi posu no be matan (maizumenus 100) iha Betano Populasaun iha 5151 (Sensu 2010) -52% mane, 48 feto) Maizumenus 40% hosi populasaun iha Betano ne’e nia tinan entre 10-14

Sasukat ba valor ekonómiku Medida merkadu lokál atu konsumu produtu refinaria? TL hakarak fan 30% hosi produtu sei ba merkadu lokál no 70% ba merkadu internasionál Iha 2015 Governu aloka tokon $100 ba kombustivel EDTL OJE 2015 aloka tokon $12.4 ba Karreta estadu Valor kombustivel ne’ebé tama mai TL tokon $141 iha 2013

Kapasidade refinaria no feed stock, mai hosi ne’ebé? Situasaun petróleu iha TL Kapasidade refinaria ne’e ho condensate splinter (eskalaun ki’ik) Ho Feed 30.000 pbd iha inísiu no sei sa’e ba 100.000 pbd bainhira “petrokimika” dezenvolve boot Feed sei depende ba Bayu Undan, Sunrise no kampu sira hosi North West Coast area (Australia nia parte) Importa hosi nasaun seluk Bayu Undan atu maran iha 2020 Sunrise la serteza Bele importa hosi rai li’ur, maibé susar atu kontrola presu Liu dékada ida ona, úniku ita hetan de’it Kitan Laiha Bidding round foun (menus interese hosi kompañia mina-rai sira)

Ita nia mina limitadu duni. 9 Jullu 2015 Ita nia mina limitadu duni. Timor-Leste TL laho Sunrise Rikusoin mina no gas ba kada sidadaun 605 barríl 168 barríl Rezerva bele prodús ba tinan hira ho nivel produsaun ne’ebé halo iha tinan 2014 16 tinan 4 tinan Timor-Leste includes 50% of Greater Sunrise. Duration calculated based on 2012 reserve/production ratios. Australia is likely to find more reserves and have higher production rates in the future, but TL may not.

Reseita menus tanba rezerva tun Husi OJE 2015, MF nian, kalkula iha Juñu 2014 Estimated Sustain. Income Timor-Leste hetan ona 70% rendimentu husi rikusoin Bayu-Undan no Kitan, no sira sei mamuk iha tinan lima tan.

Tuir TimorGAP Hosi 30,000 bpd bele prodús: LPG : 1,500 bpd Naphtha : -/+ : 20,200 bpd Diesel : 4,500 bpd Gasoline : 900 bpd Jet-fuel : 2,600 bpd Import reformer (gasoline blending) : 500 bpd Nia profitabilidade ne’e depende ba: Kustu tomak projetu Kustu Operasional Persentajen rekoperasaun hosi refining margin ne’ebé ekspeta atu hetan Folin mina-matak Presu kada produtu Durasaun “produsaun” refinaria ho nia “feedstock” ne’ebé ba tempu naruk Jestaun operasional

Tuir Governu: Timor-Leste bele hetan valor hosi area sira ne’ Suai Broome $$50-70 Billion (hosi MPRM)

TL atu fan nia produtu iha ne’ebé? No saida mak nia valor? Ho PTT - Tailándia TL bele uza merkadu PTT nian iha rai sira ne’ebé PTT nudár “supplier” Valor “fahe lukru” entre PTT no TimorGAP la’o oinsá? tenke sura. Hira mak TimorGAP atu selu ba Timor-Leste? Hamenus “Profit-oil” ne’ebé TL bele hetan hosi “Sunrise” ka “JPDA”. Simu ho “condensate” la’ós “cash”. Maibé dala ruma Timor-Leste labele hetan “value add” ba nia “condensate” rasik bainhira “refining margin” ki’ik. (Ezemplu, Opex sa’e ka CAPEX-OPEX kobre hosi OJE) See depende ba Sunrise, entaun presiza muda “kontratu” ka kria “mekanizmu foun” ho Woodside

La’ós ho PTT Se’e la’o mesak, susar atu bele hetan merkadu sira seluk iha rejiaun ne’e, tanba tenke halo kompetisaun ho produtu refinaria sira iha Australia, Indonézia no Singapore Depende ho Joint Venture Sunrise (bazeia ba kontratu) nia estudu no preferensia Timor-Leste tenke konvense kompañia sira kona-ba T-LNG

Ita iha rezerva ne’ebé bele fó prodús mina-matak liu tinan 25? To’o ohin loron, potensiál mak Greater Sunrise ne’ebé bele fó produsaun ba tempu naruk Maibé Greater Sunrise ne’e nia situasaun iha “inserteza” Dezde dékada ida liu, laiha kampu mina-rai ida mak hetan, maske iha teste perfurasaun lubuk mak halo iha area JPDA no TLEA (uniku Kitan), Jahal Kuda Tasi (TimorGAP iha 24% asoens)

Buat ne’ebé “mosu” Dezde iha inisiu Governu “obriga” atu implementa Projetu Tasi Mane. TimorGAP, ANP, MPRM sempre “injekta” esperansa ba TL. Laiha “Konsulta Públiku” ne’ebé apropriadu Estandar “FPIC” la aplika Laiha estudu ida mós ne’ebé “TImorGAP” publika sai Nivel transparénsia no kontabilidade ba projetu ne’e fraku tebes

Saida mak tenke konsidera? Merkadu refinaria ne’e iha kompetisaun ida ne’ebé as. Baibain, refinaria sira ne’ebé iha jestaun di’ak, ho nia fatin estratéjiku, iha merkadu no supply “lojistiku” ne’ebé di’ak mak foin bele profitavel. Bainhira laiha serteza ba dezenvolvimentu Sunrise nian iha futuru, di’ak liu lalika iha Projetu “Refinaria”. Bainhira produtu refinaria ba “merkadu doméstiku” ne’e ba maioria “konsumu” estadu nian, di’ak liu, re-avalia “status” projetu Refinaria Tarjetu Governu tuir PEDN ba Tasi Mane ne’e la realistiku

Bainhira kapasidade estadu nian atu “deal” ho problema dezastre ambientál ho eskalaun nivel as, di’ak liu hein lai. Dezenvolve setór sira agrikultura, peska, turizmu, edukasaun no saúde bele fó valor liu tan duke gasta osan ba projetu “elefante mutin” ida ne’e.

Tenke sai ita nia hanoin katak TMP: 9 Jullu 2015 Tenke sai ita nia hanoin katak TMP: Halo TL depende liu tan ba setór petrolíferu. Haluha setór sustentavel (agrikultura, turizmu, indústria ki’ik nsst). Besik osan tomak gasta ba kompañia estranjeiru, fornese kampu servisu uitoan de’it. Sei kria problema sosiál, hadau rai, eviksaun, implikasaun ba saúde no degrada no ameasa ba ambientál. Projetu ne’ebé karun, ita duvida ho nia retornu

Obrigado