Enkontru Públiku Juvinal Dias Peskizadór Ekonómiku no Rekursu Naturais La’o Hamutuk Instituto ba Analiza no Monitor Desenvolvimento iha Timor-Leste Efeitu.

Slides:



Advertisements
Apresentações semelhantes
Bem Vindo ao DublinParaBrasileiros.com
Advertisements

Contas Externas Brasileiras Carlos Thadeu de Freitas Gomes Seminário APIMEC 40 anos Rio de Janeiro, 17 de Maio de
Bem Vindo ao DublinParaBrasileiros.com Somos um dos sites mais popular no seguimento de informações de estudantes que estão procurando a Irlanda como.
PROJETO DE GEOGRAFIA Nomes:Bárbara Nunes Da Fonseca Maicon Aparecido
Curso de Engenharia Mecânica Prof. Dr. Francisco Edson Fraga.
ENERGIA & SUSTENTABILIDADE.
XXXII Seminário de Balanços Energéticos Globais e Utilidades da ABM
AS POTENCIALIDADES DA INDÚSTRIA CAPIXABA
Hoje Relatório para 16 de março Comentários no blog: sexta-feira
No Brasil um exemplo de monopólio coercivo ocorre na exploração de petróleo que era exclusivamente feita pela Petrobrás até Pesquisa, Exploração,
Introdução a Engenharia para o Ensino Médio / Engenharia de Petróleo
SUDESTE e LESTE (EXTREMO ORIENTE)
Desejo que tenhas um lindo dia!
ASTM - American Society for Testing and Materials.
Quantas vezes ?....
A NATUREZA, UM BEM PRECIOSO
E STATUTO D ATA / PROSESSO KOLEKSAUN MAPA Dadus signifika hanesan notas husi akumulasaun faktus. Dadus hanesan modelu husi DATUM, nebe mai husi liafuan.
Rede SENAI de Construção Civil
Prof. Arnaldo Trilobita.org.br/arnaldo Nós devemos ser a mudança que queremos ver no mundo. (Gandhi) “ ”
VIVER COMO SE NÃO HOUVESSE AMANHÃ Luzia.
Semináriu Universidade Monash
Timor Leste LNG Meihi Realidade no Dezafiu Lansamentu Relatoriu La’o Hamutuk 18 Fev 2008 SERN Secretário de Estado dos Recursos Naturais.
com a sílaba que está faltando.
PREVENSAUN NO KONTROLO BA TABACO IHA TIMOR LESTE
O Hino Nacional e o Brasil de hoje. Por José AC Gomes
Data Basiku Totál área rai nian 377,923 kilómetru kuadradu (ai-laran: 66.4%, rai ba to’os no natar: 12.6%) (2005/2006)* Populasaun Tokon (2006)*
Energia, tecnologia e desenvolvimento sustentável.
Analiza Proposta Orsamentu Jerál Estadu 2015
V SUPRE Belo Horizonte - Junho Good morning everyone
Desafios brasileiros: saúde pública
Briefing GRB ba PN Juvinal Inacio Ze B. Dias-Charlie Scheiner La’o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da.
Dr Brett Williams Brett G Williams Law Office, Sydney
Ambiente & Energia Introdução Valentim M B Nunes Unidade Departamental de Engenharias Instituto Politécnico de Tomar, Setembro, 2014.
Apresentasaun Grupo : 1. Domingos Bento Pereira 2. Norberto Belo 3. Sebastiao Domingos Freitas Belo 4. Ambelita Marques 5. Joni Lopes ICT Trainee UNDP-Minister.
APRESENTAÇÃO NO SINDIPETRO-MG
Você ter ou não ter dinheiro.
Escola Superior de Guerra
deve no topiku spesial Imprestimus no sustentabilidade
Assignment 1 Inquérito ao Potencial Científico e Tecnológico Nacional em 1999 Ana Paiva Inês Costa Miguel Carvalho Políticas de Ciência e Tecnologia 1.
COMBUSTÍVEIS FÓSSEIS GÁS NATURAL E PETRÓLEO
Timor-Leste Studies Association (TLSA)
Pergunta peskiza nian, métodu ho instrumentu
A redução do desmatamento Redução de 70% na taxa de desmatamento (comparação de 2013 com a média de ) –OBS: os dados mostraram aumento de 28%
Aprezentasaun La’o Hamutuk iha Semináriu organiza hosi Plan Internasionál Timor-Leste Aileu, 10 Jullu 2015.
Recuperação de áreas degradadas Porto Alegre, 17 de setembro de 2015
Peskiza kona ba prezervasaun
Sunrise LNG iha Timor-Leste Mehi, Realidade no Obstaklu sira La’o Hamutuk Fevereiru 2008.
OUTUBRO 2015 MARCOS KAWASSE – NETAFIM BRASIL IMPACTO DA IRRIGAÇÃO POR GOTEJAMENTO NOS RESULTADOS ECONOMICOS DA USINA 1.
REUNIAO CONFAP FINATEC - 11 de março de 2016 DOCTEUR EN ENTREPRISE OaddS 1.
CURSO DE APERFEIÇOAMENTO PROPOSTA CURRICULAR E METODOLOGIA NA EDUCAÇÃO INTEGRAL. Pará
O Setor do Petróleo no Brasil: 13ª Rodada de Licitações - Blocos Exploratórios Waldyr Martins Barroso Diretor - ANP 21 de setembro de 2015.
Halo Planu. Regra durante hala’o workshop SERVISU UMA Hakerek oinsaa ba futuru hau bele hetan fiar husi ema seluk hodi organiza hau nia eventu desportu.
Sistema Informasaun Saúde Timor-Leste
Crise e agora?. Receita Sargent Liberalismo económico, Intervenção mínima do Estado na economia Não importar modelos de fora Nós temos um liberalismo.
II REUNIÃO DA CORDENAÇÃO DA REDE ePORTUGUÊSe PREPARADO PELO: 1. FRANCISCO PEREIRA DO REGO 2. VITALIANO JOSE DA SILVA LEONG 3.JUSTINO DE ARAUJO 18 DE SEPTEMBER.
1 BRASIL AGENDA PARA O SAIR DA CRISE APRESENTAÇÃO Brasília, 2016 Este documento foi desenvolvido tendo como referência a publicação Regulação.
Eleisaun Prezidensial 2017
La'o Hamutuk iha Enkontru Públiku
PERSONAGENS APOSTILA 1º ANO – SMERJ/2016
Formalizasaun Klubu.
Aprezentasaun husi La’o Hamutuk 13 Juñu 2017
Juvinal Dias Peskizadór La’o Hamutuk
PARTE II SISTEMA NACIONAL DE ARQUIVOS DE TIMOR LESTE
Aprezentasaun husi La’o Hamutuk 14 Novembru 2017
Bee no Saneamentu INKLUSIVU Ba Seminariu
1 Fevreiru 2019 Aprezentasaun LH ba Sosiedade Sivíl kona-ba Projetu Greater Sunrise Organiza husi Fongtil Dili, 1 Fevreiru 2019.
“Observasaun no Analiza ba Politika Governu Iha Orsamentu Jeral Estadu” La’o Hamutuk Dili, 3 Maiu 2019.
Aprezentasaun ba membru RDDU no Partisipante sira
REJISTRASAUN RAI IHA TIMOR-LESTE Analiza ba Impaktu husi SNC
Transcrição da apresentação:

Enkontru Públiku Juvinal Dias Peskizadór Ekonómiku no Rekursu Naturais La’o Hamutuk Instituto ba Analiza no Monitor Desenvolvimento iha Timor-Leste Efeitu hosi Projetu Tasi Mane ba ekonomia no povu nia moris

Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane TL hahú servisu ba korredór petróleu Tasi Mane iha TL hahú servisu ba korredór petróleu Tasi Mane iha Inklui iha Planu Estratéjiku Dezenvolvimentu Nasionál Inklui iha Planu Estratéjiku Dezenvolvimentu Nasionál Tuir MPRM, kustu projetu ne’e sei to biliaun $14-$15. Tuir MPRM, kustu projetu ne’e sei to biliaun $14-$15. “Atu lori dezenvolvimentu petróleu ba rai maran atu fornese lukru ekonómiku direta hosi atividade indústria petrolíferu...” (PEDN)

Impaktu TMP ba sosio-ambiental Foti rai agrikultór barak Foti risku ba produsaun agríkola Ema barak lakon nia rai, muda fonte rendimentu Maizumenus sei foti rai hektare 230 ba refinaria Hektare 1300 ba SSB no Nova Suai Poténsia atu hasoru rezis- ténsia komunidade nian Poluisaun bee, rai, tasi no anin Ameasa hodi halakon biodiversidade (TL parte hosi Rejiaun Wallacea iha Asia Sudeste) Halakon valor kulturál komunidade nian

Komponente PTM

Suai Supply Base RDTL foin asina kontratu $719,212,000 ho Hyundai Engineering and Construction atu harii SSB. Montante ida ne’e barak liu duke despeza Timor-Leste nian ba edukasaun husi 2002 ba ohin loron. Iha mós kontratu balu tan, ho montante liu tokon $50.

Governu Korea blacklist kompañia ida ne’e.

Kontratu sira asina ona: tokon $837

Asumsaun ekonómiku: Karik MPRM nia asumsaun loos katak kada tinan BU gasta tokon $500 atu hola bens e servisu. Metade hosi osan t$500 sira ne’e ba hotu fornesimentu sasán. SSB bele halo mark-up 10% ba sasán ne'ebé atu fornese ba atividade petróleu. Nune’e: SSB bele hetan t$25 hosi kada projetu boot hanesan Bayu-Undan ba kada tinan. Bainhira 2/3 tokon $25 ne’e uza ba taxa, kustu operasionál no personalia, iha de'it tokon $8/tinan hosi fornesimentu projetu ho nivel hanesan BU nian atu selu kapitál ba investimentu nian no lukru.

Kontinuasaun BU bele uza SSB ne’e ba tinan lima tan (maran iha 2020) = tokon $40 (Nune’e iha defisit tokon $679). Bainhira iha kampu foun hanesan BU ne'ebé bele la’o ba tinan 20, SSB hetan de'it tokon $160. Tanba ne’e, SSB presiza tan kampu maizumenus lima hanesan BU atu bele fó fila osan CAPEX nian.

Refinaria iha Betano TimorGAP hakarak atu harii refinaria ho kapasidade “ki'ik” ne'ebé sei prosesu mina- matak 30,000 barríl kada loron Dezeña bazeia ba produsaun Bayu-Undan, maibé agora konsidera Greater Sunrise Kustu investimentu: seidauk loos (TG asume iha billaun $1), La'o Hamutuk nia peskiza hatudu billaun $2 ka liu.

Medida merkadu lokál atu konsumu produtu refinaria? TL hakarak fan 30% hosi produtu sei ba merkadu lokál no 70% ba merkadu internasionál Iha 2015 Governu aloka tokon $92 ba kombustivel EDTL OJE 2015 aloka tokon $12 ba gazolina no solar ba karreta estadu Valor kombustivel ne'ebé tama mai TL tokon $160 iha 2014

Situasaun petróleu iha TL Bayu Undan atu maran iha 2020 Sunrise la serteza Bele importa hosi rai li'ur, maibé susar atu kontrola presu Liu dékada rua ona, úniku ita hetan de'it Kitan Seidauk iha Bidding round foun (menus interese hosi kompañia mina-rai sira)

Dezafiu atu hetan mina-matak Merkadu refinaria ne’e iha kompetisaun ida ne'ebé as. Baibain, refinaria sira ne'ebé iha jestaun di'ak, ho nia fatin estratéjiku, iha merkadu no fornesimentu “lojistiku” ne'ebé di'ak mak foin bele profitavel. Laiha fontes mina-matak foun tan bainhira Bayu-Undan Maran. Greater Sunrise nia “situasaun” la bele sai sasukat. TL tenke sosa mina-matak husi projetu sira iha Australia ka fatin seluk. Oinsá atu bele hetan? Sira iha refinaria rasik. TL bele kompete?

TL atu fa’an nia produtu iha ne'ebé? No saida mak nia valor? Ho PTT - Tailándia TL bele uza merkadu PTT nian iha rai sira ne'ebé PTT bele fa'an produtu husi refinaria. Valor “fahe lukru” entre PTT no TimorGAP la’o oinsá? Hira mak TimorGAP atu selu ba Timor- Leste? Hamenus osan “taxa Profit-oil” ne'ebé TL bele hetan hosi “Sunrise”. Simu ho “condensate” ba TG la'ós “cash” ba Estadu nia Fundu Petróliferu.

La'ós ho PTT Tenke kompete ho produtu refinaria sira iha Australia, Indonézia no Singapura. Timor-Leste tenke komprende klaru ligasaun husi refinaria ba LNG no SSB.

Con’t Maibé dala ruma Timor-Leste labele hetan “value added” ba nia “condensate” rasik bainhira “refining margin” ki'ik. (Ezemplu, OPEX sa’e ka CAPEX-OPEX kobre hosi OJE.) Se depende ba Sunrise, entaun presiza asegura katak TL bele hetan nia parte ho mina-matak. Gas no mina husi Sunrise sei ba fatin seluk?

Asumsaun Normálmente rata-rata refining margin hosi refinaria sira ho jestaun di'ak iha mundu barak mak entre $5-$6/barril. Kustu operasionál no Kustu Kapitál ne'ebé boot sei hamenus profitabilidade Karik – CAPEX refinaria iha biliaun $1 – Refinaria prosesu 30,000 bpd ba tinan 30 – Refining margin $5/barríl Entaun presiza $3/barríl atu rekupera investimentu, laho lukru ka funan. Karik costa operasional liu $2/barríl, refinaria sei lakon osan. Atu hetan margin boot liu, tenke fa'an produtu ho presu aas liu merkadu. Estadu Timor-Leste bele fó subsídiu ka lae?

Planta LNG iha Beaçu Depende tebes ba kadoras Greater Sunrise. Woodside deside la fó prioridade ba Sunrise. TL fó ona kontratu ba Foster Wheeler Energy hosi U.K. ho montante tokon $3.8. Kontratu ne’e atu halo dezeñu enjineria preliminaria ba planta LNG iha Beaçu. Kustu boot, TL nia kapasidade la sufisiente atu finansia rasik. Karik billaun $9 ka tan. Kompañia sira sei interese bainhira iha serteza ba futuru Sunrise no bainhira T-LNG deside ona.

Problema hosi projetu Tasi Mane Halo TL depende maka’as ba setór petróleu no gas, haluha setór dezenvolvimentu sustentável. Konseitu no planeamentu ne'ebé hamosu hela duvida; sei la fó retornu investimentu ne'ebé razoavel. Osan barak halai ba kompañia internasionál no la fó kampu servisu barak. Kria konflitu sosiál, foti rai, evikasaun ba ema, estraga saúde no ameasa ambiente. Sei fó naha ba ekonomia rai laran. Karik Sunrise la mai Timor-Leste?

Rekomendasaun LH Bele adia projetu Tasi Mane to iha garantia katak kadoras Sunrise mai TL. Lalika kontinua TMP to ita deskobre kampu mina-rai foun ho valor komersiál. TL tenke revee fali kustu no benefísiu projetu Tasi Mane Karik TMP ne’e “komersiál” di'ak liu setór privadu sira mak investe sira nia osan no lori risku. Tenke fó atensaun ba dezenvolve setór seluk atu atinje Timor-Leste sustentavel no ekitavel.

Obrigado Bele hetan informasaun tan iha La’o Hamutuk nia website La’o Hamutuk nia blog Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires do Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste (mobile) (landline)