A apresentação está carregando. Por favor, espere

A apresentação está carregando. Por favor, espere

Escola Superior de Guerra

Apresentações semelhantes


Apresentação em tema: "Escola Superior de Guerra"— Transcrição da apresentação:

1 Escola Superior de Guerra
Ministério da Defesa Escola Superior de Guerra Brasil

2 POLÍTIKA NASIONAL

3 SUMÁRIU INTRODUSAUN POLÍTIKA POLÍTIKA X PÓDER POLÍTIKA X ÉTIKA
POLÍTIKA NASIONAL POLÍTIKAS ESTADO NIAN NO POLÍTIKA GOVERNO NIAN POLÍTIKA X ESTRATÉJIA KONKLUZAUN 3

4 OBJETIVU KOMPREENDE POLÍTIKA NASIONAL
NUDAR PROSESU GLOBAL NEBE´É ITA BELE IDENTIFIKA OBJETIVU FUNDAMENTAL SIRA; NO MOS, LIUHUSI POLÍTIKA ESTADO NIAN NO POLÍTIKA GOVERNO NIAN, ITA BELE ESTABELESE OBJETIVU SIRA NE´É.

5 KONSEITO FUNDAMENTAL SIRA
OBJETIVU NASIONAL SIRA PÓDER NASIONAL KONSEITO FUNDAMENTAL SIRA POLÍTIKA NASIONAL ESTRATÉJIA NASIONAL

6 EXEMPLO OBJETIVU GOVERNU NIAN 2 – Haminus 5% iha índisi hosi ema sira nebe´é analfabetu. ASAUN ESTRATÉJIKA SIRA OG 2 AE2.1 – Hari´i 01 (ida) eskola ba 1000 aluno sira. AE2.2 – Halo reabilitasaun ba eskola 02 (rua). AE2.3 – Sosa móbiliáriu no ekipamentu sira. AE2.4 – Halo investimentu iha formasaun, hodi aumenta no hadiak jestaun rekurso humano sira nian. PÓDER NASIONAL - Enjeñeiro, tékniko konstrusaun nian, pedreiru, tijolos, rai-henek, simentu, besi, etc.

7 POLÍTIKA

8

9 3 1 4 2 NÍVEL ORGANIZASAUN TEMPU UNIDADE FUNSIONAL . . . . . . . . . .
DEZENVOLVIMENTU INTER-DEPENDÊNSIA NIAN UNIDADE FUNSIONAL 1 DIVIZAUN SERBISU NIAN NÍVEL ORGANIZASAUN AUMENTU KAPASIDADE ATU HALO PREVIZAUN KONA-BA KOMPORTAMENTO EMA SIRA NINA 4 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . DISTRIBUI TAREFA SIRA . . . . . . . . . 2 AGREGADO TEMPU

10 (UNIDADE PSIKOLÓJIKA)
DEZENV. INTERDEP. UNIDADE FUNSIONAL DIV. SERBISU NIAN AUM. PREVIS. COMPORT. INDIV. DEZENVOLVIMENTU KONSIÉNSIA SOSIAL (UNIDADE PSIKOLÓJIKA) A DISTR. TAREFAS SOSIEDADE

11 POLÍTIKA ARTE IDA NEBE´É ESTABESE OBJETIVU SIRA NO
FÓ ORIENTASAUN OINSÁ ITA UTILIZA MEIU SIRA NEBE´É NESESÁRIU ATU BELE HETAN OBJETIVU.

12 PRESUPOSTU SIRA IHA ASAUN POLÍTIKA OBJETIVU ATU HETAN MEIU ATU UTILIZA

13 KONSEITO SIRA POLÍTIKA NIAN
ARTE IDA KONA-BÁ BUAT NEBE´É POSIVEL. ARTE IDA NEBE´É HALO POSÍVEL BUAT NEBE´É NESESÁRIU. ARTE IDA KONA-BÁ KONVENSIMENTU. ARTE IDA KONA-BÁ HETAN PÓDER.

14 Polítiku hanesan: prosesu, asaun/instituisaun no konseito sira nebe´é defini ho polémika ordem ida nebe´é relasiona ho convivénsia nebe´é buka lorI mai ba realidade konseitu diak ba hotu-hotu (públiku). Buat nebe´é defini polítika/polítiku la´os elementu ida-idak, maibe ekilíbriu entre sira: - diak ba hotu-hotu, - karáter polêmiku ka ho konflitu hosi asaun nebe´é buka ninian realizasaun, - intervensaun hosi ajénsia póder nian (estadu).

15 Kestaun ida nebe´é sai polítika bainhira iha karáter nebe´é polêmiku, no ninia satisfasaun nasaun hare´é hanesan diak ba hotu-hotu (públiku), nebe´é ajensia póder nian buka satisfás no fó apoiu. - Atividadi ida nebe´é la hetan influénsia hosi norma jurídika sira. Nia kria, fo orijem ba mudansa, inovasaun, no buat nebe´é laiha ita nia previzaum. Ezemplu sira; - Sidadaum nebe´é vota; - Imprensa nebe´é fó komentáriu ruma ka la hátudu informasaun tomak; - Grupu sira nebe´é koko iha influénsia; no - Ema hosi governante nebe´é halo proposta ba lei.

16 Atividade polêmika, ka desizaun nebe´é atende pozisauns nebe´é la hanesan/xoke malu. Ida ne´é mai hosi nível liberdade nebe´é atividade polítika iha. Asaun polítika pugna por desizaun foun, ka hato´o sira. Ne´é signifika katak, opozisaun importante tebes iha polítika.

17 POLÍTIKA X PÓDER

18 POLÍTIKA NO PÓDER LA´OS …
FORSA ... FORSA EMA ATU HALO BUAT RUMA ... INFLUÉNSIA ... AUTORIDADE ... LEJITIMIDADE ... DEIT

19 POLÍTIKA X ÉTIKA

20 Polítika x Étika Étika hanesan siénsia ida kona bá komportamentu moral hosi ema sira iha sosiedade ida. Étika hanesan konjunto hosi norma komportamentu nian, no modo de vida liuhusi nebe´é ema sira hetan realiza valor hosi diak. Étika individual no étika polítika tenke lao hamutuk. Dahuluk henesan étika nebe´é bazeia ba conviksaun sira. Dahurua hanesa étika responsabilidade nian.

21 OBJETIVU NASIONAL SIRA ESTADU NASAUN APLIKASAUN PODER NIAN ASESU
FINALIDADE FAZE HOSI DESTINO APLIKASAUN PODER NIAN FAZE ARKITETURA EFISIÊNSIA ESTADU ASESU BA PÓDER KONSENSU FAZE KOMPETISAUN NASAUN

22 POLÍTIKA NASIONAL KONJUNTU HOSI OBJETIVU FUNDAMENTAL SIRAI
NO ORIENTASAUN ATU APLIKA PODER NASIONAL, HALAO TUIR NO KONFORE NASAUN NIA HAKARAK.

23 POLÍTIKA ESTADU NIAN KONJUNTU HOSI OBJETIVU ESTADU NIAN,
NO ORIENTASAUN ATU APLIKA PODER ESTADU NIAN, HALAO TUIR NO KONFORME INTERESE NASAUN NIAN NEBE´É RELEVANTE.

24 POLÍTIKA GOVERNU NIAN KONJUNTUO HOSI OBJETIVU GOVERNU NIAN,
NO ORIENTASAUN ATU APLIKA EMPREGO DO PODER NACIONAL, HALAO TUIR NO KONFORME KONJUNTURA.

25 POLÍTIKA DEZENVOLVIMENTU NIAN KAMPU POLÍTIKA DEFESA NIAN
BUAT NEBE´E MAI HOSI POLÍTIKA GOVERNO NIAN POLÍTIKA DEZENVOLVIMENTU NIAN KAMPU POLÍTIKA DEFESA NIAN POLÍTIKA INTERNU NÍVEL POLÍTIKA EXTERNU POLÍTIKA GOVERNU “A” NIAN TEMPU POLÍTICA GOVERNU “B” NIAN

26 POLÍTIKA ESTADU NIAN NO GOVERNU NIAN BA SETOR BA REJIAUN ESPESÍFIKU
POLÍTIKA DEFEZA NIAN POLÍTIKA ESTADU NIAN NO GOVERNU NIAN BA SETOR POLÍTIKAS DEZENVOLVIMENTU NIAN BA REJIAUN ESPESÍFIKU

27 Polítika Governu nian Agrikultura Saneamentu Básiku Saúde Edukasaun
BA SETOR Agrikultura Saneamentu Básiku Saúde Edukasaun

28 Polítika Governu nian Transportasaun BASETOR Sosial Enerjia

29 Polítika Governu nian BA REJIAUN Nordeste Norte

30 Polítika Governu nian Enerjia Nuklear Kultura vejetal Buka ikan
ESPESÍFIKA Enerjia Nuklear Kultura vejetal Buka ikan

31 POLÍTIKA X ESTRATÉJIA 31

32 POLÍTIKA ESTRATÉJIA ARTE KA SIÊNSIA ATU GOVERNA.
KONSEITO MODO ATU GOVERNA ESTADU. ESTRATÉJIA ARTE ATU HALAO POLÍTIKA. ASAUN KA ASAUN SIRA NEBE´É NESESÁRIA ATU HETAN OBJETIVU HOSI POLÍTIKA. Gen MEIRA MATTOS

33 KONKLUZAUN Polítika Prosesu global Identifika OF no estabelese OE/OG
Polêmika – ordem ho vinkulu – diak ba hotu-hotu

34 DESAFIU BOOT LIU BA SIRA NEB´É LAKOHI FÓ INTERESSE BA POLÍTIKA
MAKA SIRA IHA GOVERNASAUN HOSI SIRA NEBE´É FÓ INTERESSE. Arnold Toinbee

35 “LAIHA VENTO NEBE´É AJUDA ITA SE ITA
LA HATENE BA PONTIKAIS SAÍDA MAKA ITA BA.” Sêneca – Ano IV a.C.

36 DISCUSAUN DIRIJIDA TÓPIKU ATU DISKUTE MALU 1. Identifikar Polítika Setorial sira hosi República Democrática de Timor-Leste. 2. Tambasá Polítika importante?

37 DISKUSAUN DIRIJIDA Identifika Polítika Setorial sira.
- Ministério da Saúde - Ministério da Educação - Ministério do Economia e Desenvolvimento - Ministério da Agricultura - Ministério da Defesa e Secretaria de Estado


Carregar ppt "Escola Superior de Guerra"

Apresentações semelhantes


Anúncios Google